rCryseK_Chems

Stacks

The fast piece

Testosterone and one 17-aa oral

Testosterón s jednou perorálnou 17α-alkylovanou látkou na nárast svalovej hmoty a sily; oxymetolón, chlórdehydrometyltestosterón a stanozolol sú alternatívy, nie trojica.

Prečo sa o nich uvažuje spolu

Stránka spája testosterón s jednou z troch perorálnych 17α-alkylovaných látok: oxymetolónom, chlórdehydrometyltestosterónom (Oral-Turinabol) alebo stanozololom. Tri perorálne látky sú navzájom alternatívy, nie kombinácia; metylová skupina v polohe 17α robí každú z nich účinnou po užití ústami a tá istá skupina nesie ich pečeňový profil. Testosterón je hlavný mužský pohlavný hormón a v USA je ako liek registrovaný od roku 1953 na náhradnú liečbu mužov s hypogonadizmom; liečivé prípravky zahŕňajú estery na injekcie do svalu, z ktorých sa hormón uvoľňuje z olejového depa rýchlosťou, akú určuje ester, a polčas cypionátu je po podaní do svalu asi osem dní. Oxymetolón mal v USA registráciu ako Anadrol-50 na anémie z nedostatočnej tvorby červených krviniek, stanozolol bol registrovaný na prevenciu hereditárneho angioedému (obe jeho americké registrácie sú zrušené) a chlórdehydrometyltestosterón sa od roku 1965 používal v NDR ako Oral-Turinabol na ochorenia spojené s chradnutím.

U ľudí je najširšie doložený testosterón. V randomizovanej štúdii so 61 zdravými mužmi vo veku 18–⁠35 rokov, ktorým agonista GnRH potlačil vlastnú tvorbu hormónu, rástla beztuková hmota so stúpajúcou dávkou, pri najvyššej skúmanej dávke o 7,9 kg za 20 týždňov, spolu so silou a výkonom nôh. V štúdii so 43 zdravými mužmi zvýšil testosterón spolu so silovým tréningom beztukovú hmotu o 6,1 kg, silu v tlaku na lavičke o 22 kg a v drepe o 38 kg. Oxymetolón má randomizované štúdie v troch populáciách. U 31 mužov vo veku 65 až 80 rokov stúpla celková beztuková hmota pri dvoch skúmaných dávkach o 3,3 a 4,2 kg oproti 0,0 kg pri placebe a maximálna sila v tlaku na lavičke o 8,2 % a 13,9 % oproti poklesu o 0,8 % pri placebe. U 43 hemodialyzovaných pacientov pribudlo 2,59 kg beztukovej hmoty oproti placebu a zvýšila sa sila úchopu. U 89 pacientov so stratou hmotnosti pri HIV stúpla hmotnosť o 3,5 a 3,0 kg oproti 1,0 kg pri placebe. Pri aplastickej anémii bola v thajskej kohorte 110 dospelých liečených samotným oxymetolónom celková odpoveď v šiestom mesiaci 56,4 %. U stanozololu a chlórdehydrometyltestosterónu pochádzajú ľudské údaje z liečby hereditárneho angioedému a z nedostatočnej fibrinolýzy: vo dvojročnom sledovaní 27 pacientov s hereditárnym angioedémom dosiahli všetci minimálnu účinnú dávku stanozololu, ktorá zvládla frekvenciu aj intenzitu príznakov, a pri nedostatočnej fibrinolýze stúpla u 20 pacientov s chlórdehydrometyltestosterónom fibrinolytická kapacita.

Všetky štyri látky pôsobia cez androgénny receptor a líšia sa tým, čo sa s molekulou deje v tele. Testosterón sa 5α-reduktázou mení na dihydrotestosterón (DHT) a aromatázou na estradiol, ktorý sprostredkúva časť jeho účinkov: v štúdii so 400 zdravými mužmi vo veku 20–⁠50 rokov, ktorým potlačili vlastné pohlavné hormóny, zodpovedal nedostatok androgénov za úbytok beztukovej hmoty, svalov a sily a nedostatok estrogénov hlavne za nárast tuku. Oxymetolón a stanozolol sú deriváty DHT, oxymetolón s hydroxymetylénovou skupinou v polohe 2 a stanozolol s pyrazolovým kruhom namiesto 3-oxoskupiny; chlórdehydrometyltestosterón je 4-chlórovaný derivát metandienónu, ktorý neprechádza 5α-redukciou na silnejší androgén. Po jednorazovej dávke ústami dosiahol oxymetolón u zdravých dobrovoľníkov maximum v plazme za 210 minút a chlórdehydrometyltestosterón približne za tri hodiny. V pokusoch na kostrovom svale potkana a králika bola relatívna väzbová afinita oxymetolónu príliš nízka na určenie a afinita stanozololu pod 0,05 oproti metyltrienolónu. V klasickom teste na kastrovaných potkanoch mal chlórdehydrometyltestosterón po podaní ústami myotrofickú aktivitu 0,5 a androgénnu 0,10–⁠0,15 oproti 17α-metyltestosterónu, teda index 3 až 5.

Testosterón a oxymetolón sa prekrývajú v mechanizme: oba zvyšujú tvorbu erytropoetínu a oba potláčajú gonadotropnú funkciu hypofýzy. Registračný text oxymetolónu uvádza ako varovania triedy anabolických steroidov peliózu pečene, nádory pečeňových buniek a zmeny krvných lipidov (pozri Riziká). Chlórdehydrometyltestosterón sa s testosterónom stretáva aj na transportnej bielkovine: súťaží s testosterónom o väzbu na globulín viažuci pohlavné hormóny, čím zvyšuje podiel voľného testosterónu v plazme. Hlásená prax užívateľov v kulturistike a silových športoch uvádza testosterón zvyčajne spolu s ďalšími anabolickými steroidmi, oxymetolón spravidla s injekčnými androgénmi a stanozolol na nárast svalovej hmoty a sily bez zadržiavania vody. V internetovom prieskume s 2385 mužmi uviedlo stanozolol 909 mužov (38,1 %) a oxymetolón 746 (31,3 %). Všetky štyri látky sú na zozname WADA v skupine S1.1 so zákazom v súťaži aj mimo nej a v USA patria medzi kontrolované látky skupiny III.

Riziká a súvislosti

Pečeňový profil patrí perorálnej zložke. Registračný text oxymetolónu uvádza ako varovania triedy anabolických steroidov peliózu pečene, nádory pečeňových buniek a zmeny krvných lipidov; 17α-alkylované androgény môžu vyvolať cholestatickú hepatitídu so žltačkou už pri relatívne nízkych dávkach a pri pokračovaní liečby boli hlásené pečeňová kóma a úmrtie. Pri oxymetolóne ukázala štúdia s hemodialyzovanými pacientmi vzostup AST o 31,7 U/l a ALT o 55,5 U/l oproti placebu a úpravu všetkých pečeňových hodnôt do mesiaca po vysadení; v štúdii pri HIV prekročila ALT päťnásobok východiskovej hodnoty u 27 až 35 % liečených a u nikoho z placebovej skupiny. Pri liečebných dávkach stanozololu je najčastejším nežiaducim účinkom biochemická porucha funkcie pečene a ustúpi po znížení dávky; u 13 pacientov, ktorí 15 až 47 mesiacov dostávali nízke dávky danazolu alebo stanozololu, nenašli laboratórne testy ani biopsia pečene významné poškodenie. V talianskej sérii 56 pacientov musel jeden pacient ukončiť liečbu pre laboratórne znaky nekrózy pečeňových buniek. Podľa systematického prehľadu androgénov pri hereditárnom angioedéme zriedkavé prípady pečeňových adenómov a hepatocelulárneho karcinómu pri dlhodobom podávaní androgénov často nemali predchádzajúcu zmenu pečeňových testov, takže prehľad k samotnému laboratórnemu sledovaniu odporúča aj zobrazovacie vyšetrenie. Pri užívaní pre vzhľad opísal latinskoamerický register liekového poškodenia pečene u 18 mužov vo veku 19 až 48 rokov cholestatický obraz so stanozololom. Priemerná latencia do nástupu príznakov bola 55 dní, prevládala žltačka a svrbenie, celkový bilirubín bol zvýšený u všetkých a gamaglutamyltransferáza zostávala v norme alebo mierne nad ňou; desať pacientov užívalo súčasne aj iné látky, nikto nezomrel a nikto nepotreboval transplantáciu. Chlórdehydrometyltestosterón patrí k hepatotoxickým 17α-alkylovaným androgénom a dokumenty východonemeckého programu, v ktorom bol Oral-Turinabol najčastejšie používanou látkou, uvádzajú aj život ohrozujúce poškodenie pečene spojené so 17α-alkylovanými steroidmi. V prehľade 52 publikovaných prípadov cholestatického poškodenia pečene po anabolických steroidoch (nielen po tejto látke) prišli pacienti k lekárovi v mediáne 56 dní po začiatku užívania, bilirubín vrcholil 28 dní po vysadení na 705 µmol/l, u 43 % sa pridalo poškodenie obličiek a nikto nezomrel ani nepotreboval transplantáciu.

Lipidy, krvotvorba a zrážanie sú oblasti, v ktorých registračné texty testosterónu a oxymetolónu uvádzajú varovania. Testosterón zvyšuje tvorbu erytropoetínu a tlmí hepcidín, takže hemoglobín a hematokrit stúpajú; v štúdii T4DM prekročil hematokrit 54 % u 22 % mužov liečených undekanoátom testosterónu oproti 1 % pri placebe a podľa registračných textov môže väčší objem červených krviniek zvýšiť riziko tromboembólie. Oxymetolón zvyšuje tvorbu a vylučovanie erytropoetínu u pacientov s anémiou pri zlyhaní kostnej drene a jeho registračný text uvádza aj anémiu z nedostatku železa, ktorá vyžaduje sledovanie železa, potlačenie koagulačných faktorov II, V, VII a X s predĺžením protrombínového času, interakciu s warfarínom a zníženú glukózovú toleranciu. Zmeny lipidov uvádzajú registračné texty testosterónu aj oxymetolónu, pri ktorom HDL klesá, LDL niekedy stúpa a registračný text hovorí, že tieto zmeny môžu byť veľmi výrazné; v štúdii s hemodialyzovanými pacientmi bol pokles HDL cholesterolu hlásený u 14,3 % liečených. Systematický prehľad androgénov pri hereditárnom angioedéme uvádza medzi častými rizikami skupiny vzostup pečeňových testov a krvných lipidov, pričom riziko často koreluje s dávkou alebo s dĺžkou liečby.

Vlastnú os hypotalamus–hypofýza–semenníky tlmia testosterón aj oxymetolón. Podávaný testosterón tlmí cez spätnú väzbu uvoľňovanie LH, a tým vlastnú tvorbu testosterónu, a pri vysokých dávkach aj FSH a spermatogenézu; registračný text oxymetolónu uvádza, že jeho androgénne pôsobenie potláča gonadotropnú funkciu hypofýzy s možným priamym účinkom na varlatá. V kohorte HAARLEM sa po skončení užívania vrátil testosterón u väčšiny mužov do normy do troch mesiacov a tvorba spermií asi do roka. U mnohých mužov, ktorí užívali vysoké dávky dlhšie než rok, pretrvávajú príznaky hypogonadizmu a nízky testosterón roky po vysadení. Pri perorálnych látkach sú opísané aj androgénne nežiaduce účinky. V štúdii s hemodialyzovanými pacientmi malo pri oxymetolóne akné 52,4 % liečených, amenoreu 23,8 % a prehĺbenie hlasu 9,5 %. Pri stanozolole sprevádzali udržiavaciu liečbu hereditárneho angioedému nepravidelná menštruácia a virilizácia u štyroch žien zo 27 pacientov. Dokumenty východonemeckého programu zaznamenali nezvratnú virilizáciu u žien a dospievajúcich dievčat. Registračné texty testosterónu ďalej uvádzajú možné zvýšenie krvného tlaku, opuchy zo zadržiavania sodíka a vody, gynekomastiu a zhoršenie spánkového apnoe. Kontraindikáciami sú pri oxymetolóne aj testosteróne karcinóm prostaty a prsníka u mužov a tehotenstvo.

Pri dávkach nad liečebným rámcom, zvyčajne v kombinácii s ďalšími anabolickými steroidmi, uvádzajú registračné texty testosterónu srdcovú zástavu, infarkt, hypertrofickú kardiomyopatiu, srdcové zlyhanie, cievnu mozgovú príhodu, poškodenie pečene a závažné psychiatrické prejavy vrátane depresie, mánie, psychózy a agresivity, ako aj závislosť s abstinenčnými príznakmi trvajúcimi týždne až mesiace. V zaslepených štúdiách s vysokými dávkami testosterónu sa u 5 zo 109 mužov (4,6 %) objavila hypománia alebo mánia, pri placebe u žiadneho. V echokardiografickej časti kohorty HAARLEM s 31 mužmi sa hmota ľavej komory počas užívania zväčšila o 28,3 g úmerne priemernej týždennej dávke a ejekčná frakcia klesla o 4,9 %; po mediáne ôsmich mesiacov bez anabolických steroidov sa všetky parametre vrátili na pôvodné hodnoty. V prierezovej štúdii so 140 skúsenými silovými športovcami mali muži užívajúci anabolické steroidy najmenej dva roky nižšiu ejekčnú frakciu ľavej komory (52 % oproti 63 %) a väčší objem koronárnych plátov, ktorý rástol s celkovou dobou užívania. Pri oxymetolóne uvádza registračný text dvojročnú štúdiu karcinogenity u potkanov. U samíc potkana stúpol výskyt alveolárno-bronchiolárneho adenómu pľúc, hepatocelulárneho adenómu a kombinovaného adenómu a karcinómu, kým u samcov sa žiadny nález neklasifikoval ako neoplastický. Z ľudských údajov registračný text uvádza zriedkavé hlásenia hepatocelulárneho karcinómu pri dlhodobej liečbe vysokými dávkami androgénov, pri ktorých vysadenie lieku neviedlo k regresii nádoru vo všetkých prípadoch. U 32-ročného muža, ktorý päť rokov systematicky užíval vysoké dávky Oral-Turinabolu, odstránili leiomyosarkóm vo vnútri semenníka a autori prípadu ho považujú za podporu spolupôsobenia vysokých dávok androgénov. IARC zaraďuje androgénne (anabolické) steroidy do skupiny 2A.

Látky v tomto prehľade