rCryseK_Chems

Stacks

Wake that encodes

Modafinil wakefulness

Dlhý bdelý úsek: modafinil udržiava bdelosť, nefiracetam pôsobí na prúdy kanálov a receptorov v neurónoch, citikolín dodáva stavebné zložky membrán.

Prečo sa o nich uvažuje spolu

V tejto kombinácii ide o dlhý bdelý úsek a členovia sú opísaní podľa svojich rolí: modafinil udržiava bdelosť, nefiracetam zosilnil v bunkových a potkaních neurónových kultúrach prúdy vápnikových kanálov, nikotínových receptorov a receptorov NMDA, citikolín dodáva stavebné zložky membrán. Modafinil je registrovaný liek z triedy eugeroík: v USA na nadmernú spavosť pri narkolepsii, obštrukčnom spánkovom apnoe a poruche spánku pri zmennej práci, v EÚ od roku 2011 len na narkolepsiu. Nefiracetam je pyrolidónový nootropný derivát z rodiny racetamov, ktorý vyvinula japonská spoločnosť Daiichi Seiyaku na liečbu následkov cievnych mozgových príhod. Citikolín je prirodzený medziprodukt syntézy fosfatidylcholínu, ktorý je v Španielsku a Japonsku registrovaným liekom a v Rusku patrí jeho injekčná forma do zoznamu životne nevyhnutných a najdôležitejších liekov. Pôvodná zostava, z ktorej stránka vychádza, obsahovala aj tropisetron, ktorý archív nemá; táto stránka opisuje tri látky, ktoré archív dokladá.

U ľudí zlepšuje modafinil bdelosť pri narkolepsii: v dvoch 9-týždňových štúdiách s 558 pacientmi, na ktorých stojí registrácia v USA, predĺžil čas udržania bdelosti v teste MWT o 2,0–⁠2,3 minúty, kým pri placebe klesol o 0,7 minúty, a nočný spánok meraný polysomnografiou sa pri liečbe nezmenil. V randomizovanej štúdii s 209 pacientmi s poruchou spánku pri zmennej práci sa klinický stav zlepšil u 74 % pacientov oproti 36 % pri placebe a nehodu alebo takmer nehodu cestou domov hlásilo 29 % pacientov s modafinilom oproti 54 % s placebom. U zdravých oddýchnutých dospelých zlepšil v metaanalýze 14 štúdií z roku 2020 kognitívny výkon so štandardizovaným rozdielom 0,12, najviac pri aktualizácii obsahu pracovnej pamäte (0,28), a systematický prehľad štúdií z rokov 1990–⁠2014 ukázal, že pri zložitejších úlohách konzistentne zlepšuje pozornosť, výkonné funkcie a učenie. Pri spánkovej deprivácii zlepšil u 50 zdravých dospelých po 41,5 hodinách bez spánku výkon a bdelosť podobne ako kofeín v porovnávacej skupine a u desiatich pilotov stíhačiek F-⁠117 počas 37 hodín bez spánku udržal presnosť letu na simulátore v rozmedzí 15–⁠30 % od východiskovej úrovne, kým bez neho klesla až o 60–⁠100 %.

Nefiracetam má randomizované štúdie u pacientov po mozgovej príhode. V dvojito zaslepenej štúdii so 159 pacientmi s veľkou depresiou do troch mesiacov po príhode dosiahli odpoveď viac ako 70 % a remisiu viac ako 40 % pacientov s nefiracetamom aj s placebom; u najťažšie depresívnych pacientov v hornej pätine skóre HAM-⁠D zlepšila vyššia zo skúmaných dávok depresiu významne viac než nižšia dávka alebo placebo. V štúdii so 70 pacientmi s depresiou a apatiou po príhode zmenšila vyššia dávka apatiu významne viac než nižšia dávka alebo placebo. V štúdii s 13 randomizovanými pacientmi s apatiou po mozgovej príhode nebol rozdiel oproti placebu štatisticky významný. Nefiracetam dospel v Japonsku do fázy 3 u pacientov s následkami mozgového infarktu; žiadosť o registráciu výrobca stiahol v roku 2002 pre nedostatočnú účinnosť v opakovanej štúdii. Citikolín má ľudské štúdie aj mimo mozgovej príhody: v randomizovanej dvojito zaslepenej štúdii so 100 zdravými ľuďmi vo veku 50–⁠85 rokov so zhoršením pamäti súvisiacim s vekom zlepšil epizodickú pamäť a súhrnné skóre pamäti viac než placebo a v štúdii so 75 zdravými dospievajúcimi chlapcami pozornosť a psychomotorickú rýchlosť v porovnaní s placebom. Pri akútnej ischemickej mozgovej príhode sa v analýze individuálnych údajov štyroch randomizovaných štúdií s 1372 pacientmi po troch mesiacoch úplne zotavilo 25,2 % pacientov s citikolínom oproti 20,2 % s placebom, kým v štúdii ICTUS s 2298 pacientmi bolo celkové zotavenie po 90 dňoch v oboch skupinách podobné.

Členovia pôsobia na troch rôznych miestach. Modafinil sa viaže na dopamínový transportér a brzdí spätné vychytávanie dopamínu: v štúdii PET s desiatimi zdravými mužmi obsadil 53,8 % dopamínových transportérov v nucleus caudatus, 47,2 % v putamene a 39,3 % v nucleus accumbens a zvýšil tam mimobunkový dopamín. U potkanov zvýšil aktivitu histamínových neurónov tuberomamilárneho jadra a orexínových neurónov a u bdelých potkanov znížil uvoľňovanie GABA v mediálnej preoptickej oblasti. Nefiracetam zdvojnásobil v bunkách NG108-⁠15 prúdy cez vápnikové kanály typu L a v kultúrach potkaních kortikálnych neurónov zosilnil prúdy nikotínových receptorov α4β2 na 200–⁠300 % kontroly a v kultúrach potkaních neurónov prúdy receptorov NMDA až na 170 %, kým ľudské receptory α4β2 exprimované v bunkách HEK tlmil. U potkanov s infúziou β-amyloidu (1–⁠42) do mozgových komôr zlepšil spontánne striedanie v Y-bludisku, priestorovú a pracovnú pamäť vo vodnom bludisku a pasívne vyhýbanie a u starších králikov podmieňovanie žmurkacieho reflexu, ak mali zachovaný hipokampus. Citikolín sa po užití štiepi na cholín a cytidín, ktorý sa u ľudí mení na uridín, a oba stavebné kamene sa v mozgu znovu spájajú pri tvorbe membránových fosfolipidov. U zdravých starších ľudí zvýšil fosfodiestery v mozgu o 7,3 % a zlepšenie verbálneho učenia korelovalo s ich nárastom.

Riziká a súvislosti

Najčastejšími nežiaducimi účinkami modafinilu v placebom kontrolovaných štúdiách boli bolesť hlavy (34 % oproti 23 % pri placebe) a nevoľnosť (11 % oproti 3 %), nasledovali nervozita, úzkosť a nespavosť (5–⁠7 % oproti 1–⁠3 %). Bolesť hlavy a úzkosť pribúdali s dávkou a pre nežiaduce účinky ukončilo liečbu 8 % pacientov oproti 3 % pri placebe. Nové alebo vyššie dávky liekov na tlak potrebovalo pri liečbe 2,4 % pacientov oproti 0,7 % pri placebe; v EÚ je modafinil kontraindikovaný pri nekontrolovanej stredne ťažkej až ťažkej hypertenzii a pri arytmiách a pred liečbou sa odporúča EKG. Po uvedení na trh boli hlásené aj úmrtia po predávkovaní samotným modafinilom alebo spolu s inými liekmi; špecifické antidotum neexistuje.

Modafinil môže vyvolať závažné kožné reakcie vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu, toxickej epidermálnej nekrolýzy a liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS), ďalej angioedém a multiorgánovú precitlivenosť. V klinických štúdiách s deťmi a dospievajúcimi viedla vyrážka k prerušeniu liečby u 0,8 % (13 z 1585), kým v štúdiách so 4264 dospelými sa závažná vyrážka neobjavila; po uvedení na trh sú opísané zriedkavé prípady u detí aj dospelých, takmer všetky v prvých 1–⁠5 týždňoch liečby, a pri prvých príznakoch vyrážky sa liek vysádza. V USA nie je schválený pre deti na žiadnu indikáciu a registračný text EÚ ho u detí a dospievajúcich do 18 rokov neodporúča pre riziko závažných kožných a psychiatrických reakcií. Úzkosť a nervozita viedli v kontrolovaných štúdiách k prerušeniu liečby u 1 % pacientov a po uvedení na trh boli hlásené mánia, bludy, halucinácie, samovražedné myšlienky a agresivita, často u ľudí s psychiatrickou anamnézou. V systematickom prehľade 24 publikovaných prípadov psychózy pri modafinile alebo armodafinile mali pacienti najčastejšie halucinácie (66,7 %) a bludy (58,3 %) a 70,8 % sa po liečbe výrazne zlepšilo. U zdravého dobrovoľníka sa pri opakovaných dávkach spolu so spánkovou depriváciou objavili paranoidné bludy a sluchové halucinácie, ktoré do 36 hodín po vysadení odozneli.

Modafinil indukuje pečeňový enzým CYP3A4, a tým znižuje účinnosť hormonálnej antikoncepcie; registračný text USA preto uvádza doplnkovú antikoncepciu počas liečby a mesiac po nej, registračný text EÚ dva mesiace. Znižuje aj hladinu cyklosporínu a ako inhibítor CYP2C19 zvyšuje expozíciu fenytoínu, diazepamu či omeprazolu. V USA patrí medzi kontrolované látky skupiny IV: u ľudí so skúsenosťou s drogami vyvolával psychoaktívne a euforické účinky podobné metylfenidátu a opice naučené na samopodávanie kokaínu si ho samy podávali. V štúdii s vysadením po 9 týždňoch liečby sa počas 14 dní sledovania abstinenčné príznaky neobjavili. WADA ho zakazuje počas súťaže ako nešpecifikovaný stimulant S6.A. U gravidných potkanov a králikov sa pri podávaní počas organogenézy objavila vývojová toxicita plodov pri plazmatických expozíciách blízkych liečebným, kým v ďalšej štúdii na potkanoch sa nepriaznivé účinky na vývoj plodov neobjavili; registračný text EÚ modafinil v tehotenstve neodporúča. Registračný text uvádza aj hlásenia spomaleného vnútromaternicového rastu a spontánnych potratov. V americkom registri tehotenstiev z rokov 2010–⁠2024 mali živo narodené deti po expozícii modafinilu alebo armodafinilu veľkú vrodenú malformáciu v 13,1 % (18 zo 137) oproti 3 % v bežnej populácii. Vo francúzskej celoštátnej zdravotnej databáze bol jej výskyt po expozícii v prvom trimestri 4,2 % oproti 3,3 % u neexponovaných (786 exponovaných tehotenstiev) a po úprave na ďalšie faktory nebol rozdiel štatisticky významný.

V štúdiách bezpečnosti na psoch poškodzovali vysoké dávky nefiracetamu obličky a semenníky. V 52-týždňovej štúdii na psoch s dávkami 10, 30 a 90 mg/kg denne sa zmeny na obličkových papilách a znížená tvorba spermií objavili pri 90 mg/kg denne a dávka 10 mg/kg bola bez účinku. Pri 300 mg/kg denne počas 11 týždňov vznikla u psov nekróza obličkových papíl, ktorá sa v štúdiách na potkanoch a opiciach neobjavila. U potkanov pri 1500 mg/kg denne počas 4 alebo 9 týždňov výrazne klesla plodnosť a hmotnosť semenníkov. Nežiaduce účinky citikolínu sú podľa registračného textu Somaziny veľmi zriedkavé (menej než 1 z 10 000), napríklad halucinácie, bolesť hlavy, vertigo, zvýšenie alebo zníženie krvného tlaku, dýchavica, nevoľnosť a vyrážky. Japonský registračný text injekčného Nicholinu uvádza ako závažný nežiaduci účinok šok (menej než 0,1 %) s poklesom tlaku, tlakom na hrudi a dýchavicou, ďalej okrem iného excitáciu a kŕče. Kontraindikáciami sú precitlivenosť a hypertonus parasympatika, citikolín zosilňuje účinok liekov s levodopou, nepodáva sa spolu s meklofenoxátom (centrofenoxínom) a v tehotenstve sa podáva len pri jasnej potrebe. V štúdii ICTUS s 2298 pacientmi sa bezpečnostné ukazovatele ani výskyt nežiaducich účinkov medzi skupinami nelíšili.

Látky v tomto prehľade