Hunger, short pulse
Appetite pulse
Dvojica spája chuť do jedla, ktorú GHRP-6 vyvoláva cez ghrelínovú dráhu, s pulzom rastového hormónu z krátkeho analógu GHRH, CJC-1295 bez DAC.
Prečo sa o nich uvažuje spolu
Táto kombinácia spája GHRP-6 s CJC-1295 bez DAC, krátkym analógom GHRH, ktorý antidopingové metódy sledujú aj pod označením modifikovaný GRF(1–29). Verzia s DAC je iná látka: koncový lyzín s maleimidovou skupinou ju pripojí na albumín a predĺži polčas na približne 5,8 až 8 dní, kým krátky peptid pôsobí v pulze. Jej spojenie s GHRP-6 je samostatný stack, GHRP-6 + CJC-1295 DAC. GHRP-6 je syntetický hexapeptid His-D-Trp-Ala-Trp-D-Phe-Lys-NH2 a prvý peptid uvoľňujúci rastový hormón, ktorý sa skúmal u ľudí: v roku 1990 ho dostalo 18 zdravých mužov. Pôsobí na ghrelínový receptor GHS-R1a v hypotalame a hypofýze. Krátky CJC-1295 je aktívny fragment GHRH, GRF(1–29), so štyrmi zámenami aminokyselín: D-alanín v polohe 2 blokuje štiepenie dipeptidylpeptidázou IV, glutamín v polohe 8 zabraňuje prestavbe asparagínu, alanín v polohe 15 zvyšuje väzbu na receptor a leucín v polohe 27 bráni oxidácii metionínu.
GHRP-6 a CJC-1295 pôsobia na dva rôzne receptory. Väčšina odpovede rastového hormónu na GHRP-6 závisí od vlastného GHRH: keď zdraví muži dostali pred GHRP-6 do žily špecifického antagonistu GHRH, maximálny vzostup klesol z 33,8 na 6,2 µg/l. Spojenie GHRP-6 s natívnym GHRH je u ľudí synergické, lebo submaximálne dávky GHRP-6 uvoľnili u zdravých mužov spolu s GHRH viac rastového hormónu než každá látka samostatne; tento pokus sa týkal natívneho GHRH, nie CJC-1295. Krátky CJC-1295 je analóg GHRH, ktorý pôsobí na receptor GHRH na somatotropných bunkách predného laloka hypofýzy; keďže zasahuje os nad hypofýzou, jeho účinok zostáva pod kontrolou somatostatínu a negatívnej spätnej väzby IGF-1 a sekrécia rastového hormónu si drží pulzný charakter.
Chuť do jedla patrí k ghrelínovej dráhe, takže ju do páru prináša GHRP-6. Prehľad ľudských údajov o peptidoch osi GH z roku 2026 označuje orexigénny účinok za trvalú vlastnosť GHRP-6 a GHRP-2, kým pri ipamoreline je menej výrazný. Že GHRP-6 pôsobí na chuť do jedla mimo osi rastového hormónu, doložil pokus na myšiach: zvýšil u nich hmotnosť, podiel tukovej hmoty, leptín v krvi aj príjem potravy, a to aj u myší s deficitom rastového hormónu, kým samotný rastový hormón pomer tuku znižoval. GHRP-6 pôsobí aj na os hypofýza – nadobličky; podrobnosti sú v časti o rizikách.
Klinické štúdie u ľudí s krátkym CJC-1295 neexistujú; doložená je jeho identita v zaistených prípravkoch, stabilita v plazme potkana, kde bol neporušený peptid zistiteľný aj v poslednom odbere, osem hodín po podaní do žily, a účinok analógov GRF(1–29), ktoré boli v kultúrach buniek hypofýzy potkana približne trojnásobne účinnejšie než natívny hGRF(1–44) a po podkožnom podaní prasatám jedenásť- až trinásťnásobne účinnejšie. V hlásenej praxi užívateľov sa podľa prehľadu z roku 2026 krátky CJC-1295 spravidla spája s ghrelínovým sekretagógom. Registrovaný liek neexistuje ani pri jednej z týchto látok. WADA zaraďuje GHRP-6 medzi peptidy uvoľňujúce rastový hormón a CJC-1295 medzi analógy GHRH do tej istej skupiny S2.2.4, so zákazom v súťaži aj mimo nej; somatropín, ktorý hormón dodáva zvonku, patrí do skupiny S2.2.3.
Riziká a súvislosti
GHRP-6 neuvoľňuje len rastový hormón. V prvej ľudskej štúdii s 18 zdravými mužmi stúpli pri najvyššej skúmanej dávke do žily prolaktín a kortizol približne dvojnásobne nad východiskovú hodnotu, kým pri nižších dávkach sa nezmenili; pri opakovanom nočnom podávaní do žily zdravým mužom sa v prvej polovici noci zvýšili ACTH zo 16,6 na 21,0 pg/ml a kortizol z 25,2 na 56,0 ng/ml. Prehľad ľudských údajov z roku 2026 preto zaraďuje GHRP-6 spolu s GHRP-2 a hexarelínom medzi peptidy s doloženým vzostupom ACTH a kortizolu.
FDA zaradila GHRP-6 v septembri 2023 do kategórie 2 látok, ktoré majú podľa oddielu 503B zákona o liekoch zostať mimo magistraliter prípravy. Ako dôvody uvádza riziko imunogenicity pri niektorých cestách podania pre možnú agregáciu a peptidové prímesi a bezpečnostné signály z dostupných údajov: vplyv na kortizol a vzostup glykémie zo zníženej citlivosti na inzulín. CJC-1295 vedie FDA, bez rozlíšenia verzie s DAC a bez neho, medzi látkami na magistraliter prípravu, pri ktorých zistila bezpečnostné riziká; ako dôvody uvádza hlásené závažné nežiaduce účinky, zvýšenie srdcovej frekvencie a systémovú vazodilatačnú reakciu, a riziko imunogenicity pri niektorých cestách podania pre peptidové prímesi a náročnú charakterizáciu látky.
Analógy GHRH, medzi ne patrí aj krátky CJC-1295, zvyšujú vlastný rastový hormón a nadväzne IGF-1. IGF-1 cez svoj receptor zapína dráhy PI3K/Akt a MAPK/ERK, ktoré podporujú delenie a prežívanie buniek, a epidemiologické práce spájajú vyššie hladiny IGF-1 v krvi s vyšším výskytom niektorých nádorov, najmä prsníka a prostaty. Prehľad peptidov osi GH z roku 2026 preto odporúča zvláštnu opatrnosť u ľudí s nádorom v anamnéze, s výraznou rodinnou anamnézou alebo s prekanceróznym stavom, pričom rutinné onkologické vyšetrovanie len pre zvýšený IGF-1 u bezpríznakového človeka podľa autorov podložené nie je.
V štúdii fázy 3 so 188 pacientmi s akútnou ischemickou mozgovou príhodou, z ktorých 95 dostávalo GHRP-6 do žily spolu s epidermálnym rastovým faktorom, malo závažnú nežiaducu príhodu 48 pacientov (30 z 95 liečených); autori žiadnu nepriradili k liečbe. V 28-dňovej štúdii bezpečnosti na psoch s denným podaním do žily sa pri vyšších skúmaných dávkach u niektorých psov objavilo prechodné slinenie, znížená aktivita, pomalší pulz, zmeny dýchania, bledé ďasná a začervenanie hlavy; makroskopické ani mikroskopické zmeny sa nenašli. Pri analógoch GHRH patrí k hláseným účinkom aj bolesť a reakcia v mieste vpichu; pri sermorelíne, nemodifikovanom GRF(1–29), uvádza prehľad z roku 2026 bolesť v mieste vpichu, krátkodobé začervenanie, nevoľnosť, závrat a bolesť hlavy a zriedkavú alergickú reakciu.
Látky v tomto prehľade
- GHRP-6Prvý ghrelínový peptid skúšaný u ľudí: pulz rastového hormónu, chuť do jedla a ochrana tkanív pri poškodení.
- CJC-1295 no DACKrátky analóg GHRH odolný voči rozkladu: štyri zámeny aminokyselín a pulz vlastného rastového hormónu.